Mpc=megaparsek. Parsek (označenie pc)je jednotka vzdialenosti používaná v astronómii. Jeden parsek zodpovedá veľkosti odvesny takého pravouhlého trojuholníka, v ktorom táto odvesna zviera s preponou uhol veľkosti jednej sekundy a ktorého druhá odvesna má veľkosť jednej astronomickej jednotky. Jeden parsek predstavuje 3,262 svetelných rokov alebo tiež 206 266 astronomických jednotiek.

Sú to základné elementárne častice, a predpokladá sa, že sú najzákladnejšou stavebnou jednotkou hmoty. Skladajú sa z nich protóny a neutróny. Kvarky majú tri páry, pričom vždy tri a tri majú rovnaké veľkosti náboja. Spolu s leptónmi tvoria ferimóny. Majú aj svoje antičastice, ktoré tvoria rovnako antihmotu.

Teória Veľkého kolapsu predpokladá, že tak, ako vesmír vznikol z Veľkého tresku, jeho zánik bude sprevádzať opačný proces. Vplyvom gravitačnej sily sa rozpínanie vesmíru nakoniec zastaví a následne bude všetko pritiahnuté späť, až kým sa jednotlivé galaxie nezrazia – nastane Veľký kolaps. Ak by Veľký tresk (začiatok nového vesmíru) cyklicky nastal vždy po Veľkom kolapse predchádzajúceho vesmíru, vesmír by pozostával z nekonečného radu konečných vesmírov. Prostredníctvom tejto teórie teda prichádzame k ďalšiemu možnému modelu vesmíru, tzv. oscilujúcemu vesmíru.

Atómové jadro je kladne nabitá centrálna časť atómu, ktorá predstavuje až 99,9% jeho hmotnosti. Je tvorené protónmi a neutrónmi, ktoré spoločne nazývame nukleóny. Počet protónov v jadre atómu vyjadruje protónové číslo (označenie Z), ktoré zároveň určuje príslušnosť atómu k určitému chemickému prvku.

Elektromagnetické spektrum (Maxwellova dúha) predstavuje úplný interval elektromagnetického žiarenia zoradený podľa vlnovej dĺžky a frekvencie. Druhy elektromagnetického žiarenia sa rozlišujú podľa ich vlnovej dĺžky (resp. frekvencie), pričom prechody medzi jednotlivými druhmi žiarenia sú plynulé. Existuje len úzka časť elektromagnetického spektra, ktorá predstavuje pre človeka viditeľné svetlo. Zvyšné druhy žiarenia nie sú pre ľudské oko viditeľné a niektoré z nich sú pre živé organizmy nebezpečné.

Rádioteleskop je prístroj, ktorý umožňuje detegovať telesá veľmi vzdialené alebo príliš malé na to, aby sa dali pozorovať optickým teleskopom (ďalekohľadom). Rádioteleskopy sú schopné prijímať rádiové vlny zo vzdialených telies, ako sú hviezdy a planéty, preto bývajú často používané v rádioastronómii. Spravidla majú tvar veľkej parabolickej antény a bývajú situované čo najďalej od veľkých mestských centier.

Magnitúda udáva hviezdnu veľkosť. Rozlišujeme zdanlivú a absolútnu hviezdnu veľkosť. Tieto fotosymetrické veličiny udávajú jasnosť hviezdy alebo iného objektu na oblohe bez uvažovania nad ich vzdialenosťou od pozorovateľa. Zároveň platí, že čím je magnitúda menšia (môže nadobúdať aj záporné hodnoty), tým je jasnosť hviezdy väčšia.

Tmavá hmota je hmota, ktorú môžeme vo vesmíre pozorovať len vďaka jej gravitačnému pôsobeniu na okolité objekty tvorené bežnou hmotou. Nevyžaruje žiadne elektromagnetické žiarenie a preto ju nemožno vidieť. Pojem tmavá hmota je považovaný za nesprávny, pretože táto hmota je v skutočnosti priehľadná.

Termoelektrický jav sa skladá z dvoch javov, a to z Seebeckovho javu a Peltierovho javu. Peltierov jav je fyzikálny jav, pri ktorom sa miesto styku dvoch kovov alebo polovodičov v dôsledku prechodu elektrického prúdu zahrieva alebo ochladzuje (závisí od smeru prúdu). Je opakom Seebeckovho javu, čo je priama premena rozdielu teplôt na elektrické napätie.

Červený posun je posun spektrálnych čiar galaxií smerom k červenému koncu spektra, ktorý je vyvolaný neustálou expanziou vesmíru. Vlnová dĺžka svetla prichádzajúceho zo vzdialených galaxií sa s narastajúcou vzdialenosťou zväčšuje, čo znamená, že je posunutá k červenej farbe spektra. Zároveň platí: čím sú galaxie od nás vzdialenejšie, tým je ich rýchlosť vzďaľovania vyššia. Táto skutočnosť sa nazýva aj Doplerov jav. Opakom červeného posunu je modrý posun.

Čierna diera je vesmírny objekt s takou obrovskou hustotou a hmotnosťou, že jej gravitácia vtiahne dnu všetko, vrátane svetla. Odtiaľ pochádza aj jej názov. Podľa všeobecnej teórie relativity nemôže z čiernej diery uniknúť von žiadna hmota ani informácia. Čierne diery vznikajú, keď sa najväčšie hviezdy (zvyčajne neutrónové) na konci svojho vývoja zmrštia na kritickú veľkosť a nastane nezastaviteľný gravitačný kolaps.

Čierna diera, ktorej hmotnosť je niekoľko miliónov alebo miliárd krát väčšia ako hmotnosť slnka. Predpokladá sa, že jedna takáto čierna diera je aj v jadre Mliečnej dráhy (Sagittarius A*). Priemerná hustota supermasívnej čiernej diery môže byť aj nižšia ako hustota vody a slapové sily sú v oblasti horizontu udalosti podstatne slabšie.

Kritický polomer, pri ktorom sa teleso danej hmotnosti mení na čiernu dieru. Objekt menší ako jeho Schwarzschildov polomer sa nazýva čierna diera. Tento termín používaný vo fyzike a astronómii, hlavne v teórii gravitácie a všeobecnej teórii relativity, bol zavedený v roku 1916 Karlom Schwarzschildom.

Vesmírny objekt, ktorý vznikne po výbuchu supernovy. Je to degenerovaná hviezda tvorená neutrónovým plynom. Hmotnosť neutrónovej hviezdy je viac ako 1,4 násobok hmotnosti slnka, ale menšia ako 4 násobok hmotnosti slnka.

Pulzar, ktorého perióda otáčanie je 1-10 milisekúnd. Pôvod milisekundových pulzarov je stále neznámy. Tieto pulzary sú pozorované na rádiových, gama a röntgenových častiach elektromagnetického spektra.

Sú doteraz najpresnejšie hodiny založené na oscilácii molekúl alebo atómov vhodnej látky. Atómové hodiny zmenia svoj chod o 1 sekundu za 1000 rokov a používajú sa na kontrolovanie nerovnomernosti rotácie zeme. Prvé atómové hodiny vynašiel v roku 1946 Willard Libby.

Termín supernova označuje niekoľko druhov hviezdnych explózií, pri ktorých vznikajú extrémne jasné objekty tvorené plazmou. K výbuchu supernovy môže dôjsť ak masívna hviezda vyčerpala palivo na fúziu a začala sa zmršťovať, alebo ak biely trpaslík dosiahne Chandrasekharovu medzu. Pri tomto výbuchu môžu vzniknúť niektoré z najťažších prvkov, ako je napríklad kalifornium.

Teoreticky predpokladaný typ supernovy, ktorá vznikne pri kolapse na konci životného cyklu výnimočne hmotnej hviezdy. V hypernove sa jadro rúti priamo do čiernej diery a vznikajú záblesky gama žiarenia.

Vo všeobecnej teórii relativity je to hranica v časopriestore, za ktorou udalosti nemôžu ovplyvniť vonkajšieho pozorovateľa. Najčastejšie sa vyskytuje horizont udalosti okolo čiernej diery. Svetlo spoza horizontu udalosti, rovnako ako akýkoľvek iný objekt, sa nikdy nedostane za horizont udalosti. Pre vonkajšieho pozorovateľa sa bude zdať, že objekt blížiaci sa k horizontu nekonečne spomaľuje a nikdy ním úplne neprejde, zatiaľ objekt samotný dosiahne horizont v určitom čase.

Akreačný disk je štruktúra zložená z materiálu padajúceho do zdroja gravitácie (napríklad čiernej diery alebo hviezdy). Materiál sa pôsobením odstredivej energie formuje do disku. Gravitačná a trecia sila zvyšujú teplotu disku, čo spôsobuje emitovanie elektromagnetického žiarenia. Frekvencia žiarenia závisí od centrálneho objektu.

Gravitačná singlarita sa vyskytne keď astrofyzický model, spravidla založený na všeobecnej teórii relativity, predpokladá bod s nekonečným zakrivením časopriestoru. Singularita sa vyskytla napríklad na začiatku času (t=0) kedy bola hustota vesmíru a zakrivenie časopriestoru paradoxne nekonečné. Singularitu tiež nájdeme v centre čiernej diery.

Reliktné kozmické žiarenie je elektromagnetické žiarenie, ktoré prichádza zo všetkých smerov vesmíru. Je pozostatkom z obdobia 379 tisíc rokov po Veľkom tresku, keď sa žiarenie oddelilo od hmoty. Vesmír sa ochladil na teplotu okolo 3000 K, čo poskytlo podmienky pre vytvorenie stabilných atómov vodíka a hélia a hmota sa stala pre žiarenie priehľadná. Objav reliktného žiarenia je významným dôkazom podporujúcim teóriu Veľkého tresku.