Inflačná epocha

Inflácia bola teoretická extrémne rýchla expanzia objemu raného vesmíru minimálne o faktor 1078, spôsobená negatívnym tlakom hustoty energie vákua. Inflačná epocha predstavuje prvú časť elektroslabej epochy, ktorá nasleduje po epoche veľkého zjednotenia. Po období inflácie naďalej pokračuje rozpínanie vesmíru, ale je omnoho pomalšie. V typickom scenári sa inflačná epocha začala okolo 10-33 sekundy po začiatku času a skončila zhruba keď bol vesmír asi 100krát starší, t.j. po 10-32 sekundy. Počas inflácie sa všetky vzdialenosti vo vesmíre zvýšili približne o faktor 1050, čo zodpovedá nárastu oblasti priestoru s polomerom 10-34 svetelných sekúnd na polomer okolo 300 miliónov svetelných rokov. Táto veľmi rýchla expanzia neprotirečí (Einsteinovej) zásade, že pohyb rýchlejší ako rýchlosť svetla je nemožný, pretože inflácia spočíva v rozpínaní priestoru, nie v pohybe častíc priestorom. Veľkosť 300 miliónov svetelných rokov je oveľa väčšia než veľkosť pozorovateľného vesmíru, čo znamená, že ak je táto teória správna, vidíme z vesmíru len jeho veľmi malú časť. To, že vidíme z vesmíru len veľmi malú časť by podobne ako pri pozorovaní len malej časti povrchu zemegule namiesto celej zemegule vysvetľovalo, prečo sa nám vesmír zdá byť plochý a homogénny hoci takým pravdepodobne nie je. Túto teóriu navrhol americký teoretický fyzik Allan Guth v roku 1981. Teória inflačnej kozmológie spolu s teóriu strún vedie k záveru, že existuje multiverzum (mnohovesmír), ktorý pozostáva z nekonečného počtu zväčšujúcich sa jednotiek - "vesmírov". Inflácia sa zastavuje v 10-32 sekunde po Veľkom tresku. Vesmír prechádza na omnoho pomalšie, aj keď stále ešte nepredstaviteľne mohutné rozpínanie. Sú v ňom dva typy častíc: kvarky a leptóny.