Všetko, čo ste chceli vedieť o vzniku vesmíru máte teraz na dosah ruky. V niekoľkých krokoch vás teraz zoznámieme so štruktúrou tejto stránky. Poďme na to!
VRCH STRÁNKY
Všetko, čo ste chceli vedieť o vzniku vesmíru máte teraz na dosah ruky. V niekoľkých krokoch vás teraz zoznámieme so štruktúrou tejto stránky. Poďme na to!
Na hlavnej stránke sme zozbierali všetky fakty a zoradili ich na časovú os. Keď budete chcieť zistiť viac, stačí kliknúť na Čítať ďalej. Po kliknutí na slová podčiarknuté bodkovane sa vám zobrazí nápoveda.
Cez navigáciu sa dostanete aj do ďalších častí stránky - registra pojmov a zdrojov, alebo sa tiež dozviete niečo o nás. Tiež sa môžete prepnúť na zobrazenie článkov.
Tím z pokusu BICEP na Južnom póle objavil polarizáciu vĺn reliktného žiarenia. Týmto sa nielen potvrdili Einsteinove teórie o gravitačných vlnách, no hlavne sa prvýkrát podarilo zachytiť dôkaz o tom, že vesmír tesne po svojom vnziku prešiel prudkou expanziou. Fyzici tvrdia, že ide o jeden z najväčších objavov za posledných pár rokov.
25. mája oznámil tím vedcov, ktorí majú na starosti Hubblov teleskop, že dovtedajšie pozorovania prostredníctvom tohto teleskopu im umožnili zistiť novú, presnejšiu hodnotu Hubblovej konštanty. Poznanie čo najpresnejšej hodnoty tejto konštanty je pre astronómov hlavným odrazovým mostíkom k určeniu veku vesmíru. Dovtedajší odhad hodnoty konštanty, ktorý predstavovalo rozmedzie 49 – 90 km/s na Mpc, bol nahradený hodnotou 70 km/s na Mpc s presnosťou 10%. Konštanta je pomenovaná po americkom astronómovi Edwinovi Hubblovi, ktorý ju zaviedol už v roku 1929.
24. apríla bol prostredníctvom raketoplánu Discovery na obežnú dráhu vynesený Hubblov vesmírny teleskop, pomenovaný po významnom americkom astronómovi Edwinovi Hubblovi (1889-1953). Misia STS-31 bola úspešná aj napriek všetkým komplikáciám, ktoré vypusteniu teleskopu predchádzali. Kvôli problémom s financovaním nákladného projektu musela NASA požiadať o pomoc ďalšie inštitúcie. Výstavba sa predĺžila natoľko, že termín štartu bol mnohokrát preložený. Po štarte sa zas objavili poruchy, ktoré vyžadovali okamžité riešenie v teréne. Absolvovanie týchto útrap však stálo za to. Hubble dodnes prináša vedcom ohromujúce snímky, ktoré by pozemským ďalekohľadom nebolo možné zostrojiť. Viac...
Cosmic Background Explorer (skr.COBE), bola prvá družica venujúca sa kozmológii. Úlohou COBE bolo zmerať hodnoty reliktného žiarenia. To sa jej aj podarilo a vďaka tomuto objavu sa potvrdila teória veľkého tresku.
Kvazary a pulzary sú vesmírne telesá vyžarujúce veľké množstvo elektromagnetického žiarenia. Kvazary sú vzdialené vysokoenergetické galaktické jadrá s veľkým červeným posunom a patria medzi najžiarivejšie objekty v známom vesmíre. Sú to kompaktné oblasti v strede galaxie obklopujúce čiernu dieru. Vyžarujú veľké množstvo energie v celej škále spektra. Pulzary sú rotujúce neutrónové hviezdy ktoré môžeme pozorovať ako zdroje elektromagnetického žiarenia s meniacou sa intenzitou. Pulzary sa točia tak rýchlo, že svetlo, ktoré emitujú sa sústreďuje do kuželov v oblasti rovníku. Prvý pulzar bol pozorovaný v roku 1967.
Leptóny sú, (spolu s kvarkami) najmenšie elementárne častice, ktoré boli popísané, a teda najmenšie stavebné jednotky hmoty. Meno leptón pochádza s gréčtiny, a znamená ľahký, hoci pri leptónoch to nie vždy platí. Patria k nim napríklad elektróny, a ich antičastice či neutrína.
Kvarky sú najmenšími známymi stavebnými jednotkami hmoty. Protóny a neutróny pozostávajú z kvarkov. Bez kvarkov by neexistovali atómy a bez atómov by neexistovala hmota. Poznáme 6 druhov kvarkov. Pôvodne boli kvarky predpovedané v roku 1964 Murrayom Gell-Mannom, v roku 1969 sa túto teóriu podarilo úspešne dokázať.
Záblesky gama žiarenia sú najžiarivejšie deje v známom vesmíre. Záblesk samotný je väčšinou nasledovaný dlhšie trvajúcim dosvitom. Tento dej je pomerne vzácny a vzniká pri ňom obrovské množstvo energie. Prvé záblesky gama žiarenia boli objavené v roku 1967 americkými družicami Vela. Záblesky nie je možné pozorovať zo Zeme, keďže naša atmosféra pohlcuje gama žiarenie. Doteraz neboli pozorované žiadne záblesky v rámci Mliečnej dráhy. Záblesky gama žiarenia sa delia na krátke, dlhé a ultradlhé podľa ich trvania. Najčastejšie sa vyskytujú práve dlhé záblesky.
Časticové urýchľovače sú vedecké zariadenia, vďaka ktorým môžeme pozorovať a skúmať hmotu a jej častice. Majú dva typy- lineárny a kruhový. Vlastnia ich najlepšie vedecké spoločnosti na svete, stoja milióny dolárov, no pomáhajú nám k dosiahnutiu rôznych dôležitých poznatkov. Čím viac ale chceme poznať, tým väčšie ich musíme konštruovať.
National Aeronautics and Space Administration (skr.NASA), po Slovenky Národný úrad pre letectvo a vesmír, je americká agentúra zaoberajúca sa vesmírnym programom a výskumom v oblasti letectva. Dnes sa jedná o pravdepodobne najznámejšiu organizáciu, ktorá sa venuje štúdiu vesmíru.
Neutríno je elemtárna častica, na rozdiel od ostatných mimoriadne ľahká, ktorá nenesie žiadny elektromagnetický náboj a nie je schopné elektromagnetickej interakcie. Neutríno dokáže prejsť akoukoľvek hmotou bez alebo len s minimálnymi reakciami.
CERN je celoeurópska vedecká organizácia, zaoberajúca sa najmä časticovo-fyzikálnym výskumom. Je to najväčšia vedecká organizácia v Európe, existujúca už 60 rokov. Jednou z členských krajín je aj Slovenská republika
Rádioteleskop je prístroj využívaný v rádioastronómii slúžiaci na pozorovanie vesmírnych objektov na rádiových vlnách. Pracuje v rádiovej časti elektromagnetického spektra a zachytáva dáta zo zdrojov rádiového žiarenia. Prvú anténu s účelom zachytávania rádiových vĺn zostrojili v roku 1931. Väčšina rádioteleskopov má podobu klasického satelitného taniera. V roku 1946 nastal prelov astronómii, keď bola predstavená rádiová interferometria, spôsob ako zlepšiť výsledky získané z rádioteleskopov. Infračervené detektory sú detektory reagujúce na infračervené žiarenie. Existujú dva hlavné druhy infračervených detektorov – tepelné a fotónové.
Až do 20. Storočia astronómovia poznávali vesmír pozorovaním svetla zo vzdialených hviezd a galaxií. Dnes dokážu rôzne zariadenia detegovať vlny z celého elektromagnetického spektra a tým umožňujú skúmanie aj tých objektov, ktoré nie sú pre nás inak viditeľné. Toto odvetvie astronómie sa nazýva rádioastronómia. Rádioastronómia skúma vesmírne telesá prostredníctvom rádiového žiarenia, ktoré emitujú. Prvý krát bolo žiarenie z astronomického objektu zachytené v 30-tych rokoch minulého storočia. Rádioastronómia pomohla pri mnohých veľkých objavoch.
Predstavte si balón, na ktorý fixkou nakreslíte bodky a potom ho začnete nafukovať. Výsledkom bude, že bodky sa postupne začnú od seba vzďaľovať. Ak tieto bodky prirovnáme k vesmírnym galaxiám, môžeme vidieť, ako sa všetky galaxie pohybujú smerom od seba a ako sa vesmír neustále rozpína. K tomu záveru dospel americký astronóm Edwin Hubble po štúdiu mnohých galaxií. Dopomohla mu k tomu analýza svetla prichádzajúceho z galaxií, ktorá preukázala červený posun. Náročné pozorovania mu priniesli aj ďalšie fascinujúce výsledky, ktoré zásadne zmenili pohľad na vek vesmíru a jeho osud.
Všeobecnú teóriu relativity sformuloval Einstein v rokoch 1911 až 1916. Opisuje vzájomné pôsobenie priestoru a času na jednej strane a pôsobenie hmoty na strane druhej. Všeobecná teória relativity nás naučila, že gravitácia je prejav zakrivenia časopriestoru, pričom toto zakrivenie spôsobuje hmota a energia. Je to asi najpozoruhodnejšia z geniálnych teórií, za ktorými stojí Albert Einstein. Ten na základe fyzikálnej intuície „uhádol" rovnicu
Všetko okolo nás je tvorené z látok, tie sú tvorené z molekúl a tie su tvorené atómami.Je to vnútorne kladne nabitá časť atómu. Atómové jadro tvorí 99,9% hmotnosti atómu a je veľké približne 10-15 m čo je približne 100 000 krát menej než priemer celého atómu.Aby došlo k vzniku jadra musí silná interakcia, ktorá spôsobuje vzájomné priťahovanie nukleónov vykonať určitú prácu. Jadro bolo objavené v roku 1911 Ernestom Rutherfordom, ktorý realizoval pokus.
20. novembra sa v mestečku Marshfield v štáte Missouri narodil americký astronóm zaoberajúci sa štúdiom galaxií Edwin Powell Hubble. Spočiatku študoval právo, až po smrti otca sa definitívne rozhodol pre astronómiu. Pracoval v observatóriu Mount Wilson v Kalifornii, kde sa naplno oddal vesmírnym pozorovaniam. Edwin Hubble vyvinul teóriu neustále sa rozpínajúceho vesmíru a následne položil základy teórii Veľkého tresku, zaviedol rozdelenie galaxií. Právom teda patrí k najvýznamnejším kozmológom 20. storočia a na jeho počesť bol po ňom pomenovaný vesmírny teleskop Hubble vypustený na obežnú dráhu roku 1990.
V kozmológii nastane veľký kolaps vesmíru po tom, ako sa zastaví rozpínanie vesmíru a začne sa jeho zmršťovanie. Prakticky je to opak veľkého tresku. A teraz ak si predstavíme, že vesmír ako celok má niekde svoj stred a v ňom sa nachádza jedna gigantická supermasívna čierna diera, ktorá k sebe priťahuje ostatné supermasívne čierne diery vychádza nám z toho, že sa vesmír zmršťuje do jedného bodu, no pre nás ako pozorovateľov z našej pozície vo vesmíre sa nám zdá, že sa vesmír rozpína.
Čierna diera je koncentrácia hmoty s obrovskou hmotnosťou a hustotou, ktorej gravitácia zabraňuje čomukoľvek vrátane svetla unikať z jej okolia. Práve preto sa im hovorí čierne diery. Podľa všeobecnej teórie relativity čierne diery vznikajú v miestach s dostatočne stlačenou hmotou, ktorá deformuje časopriestor natoľko, že dochádza k vzniku čiernej diery. V dnešnom vesmíre sa to väčšinou môže stať len pri smrti hviezdy. Čierna diera môže ďalej rásť absorbovaním okolitej hmoty alebo zlučovaním sa s inými čiernymi dierami.
Pohľad na existenciu galaxií sa v tomto roku zmenil. Nemecký filozof Immanuel Kant po preštudovaní skoršej práce Thomasa Wrighta začal predpokladať, že hmlisté fľaky pozorované na nočnej oblohe by mohli predstavovať samostatné galaxie. Domnieval sa, že galaxia by mohla byť rotujúci súbor veľkého počtu hviezd, ktoré prostredníctvom gravitácie držia pokope. Galaxiu si predstavoval podobne ako Slnečnú sústavu, len oveľa väčšieho rozsahu. Problém uznania hmlovín za samostatné galaxie vyriešil až začiatkom 20. storočia Edwin Hubble. Dnes je už existencia množstva samostatných galaxií vo vesmíre samozrejmá a máme o nich zhromaždených veľké množstvo poznatkov.
Ako prvý sa gravitácii venoval Aristoteles ktorý si myslel že ťažšie telesá padajú na zem rýchlejšie ako tie ľahšie. V roku 1687 Isaac Newton v diele Philosophiae Naturalis Principia Mathematica sformuloval gravitačný zákon. V 20. Storočí túto teóriu zovšeobecnil a prepracoval Albert Einstein vo všeobecnej teórii relativity. Gravitačné pole okolo seba vytvára každý hmotný objekt. Intenzita gravitačného poľa vychádza z Newtonovho gravitačného zákona. Gravitačná sila má dôležité postavenie v dynamike vesmíru. stavbe galaxii, hviezdokôp ale aj slnečnej sústavy.
Dňa 3. augusta bola pozorovaná prvá premenná hviezda s názvom Mira Ceti. Objavil ju nemecký teológ David Fabricius. Spočiatku si nebol istý, či sa jedná o nový typ objektu, no opätovné pozorovanie tejto hviezdy v roku 1609 mu to potvrdilo. Hoci hviezda Algol bola známa ešte skôr, pri nej sa premenlivosť potvrdila až v roku 1667. Väčšina hviezd, ako napríklad naše Slnko, má konštantnú jasnosť. U mnohých hviezd však zaznamenávame výrazné zmeny v jasnosti a práve takéto hviezdy nazývame premennými.
Hmota je základnou podstatou celého vesmíru, všetko vo vesmíre je vytvorené z hmoty a my sami sme jej súčasťou. Napriek tomu, aká je dnes bežná, jej vytvorenie na dnešnú podobu trvalo až milión rokov. Vo vesmíre sa zrejme vyskytujú rôzne formy hmoty, ktoré stále nepoznáme. Jednou zo zvláštnych foriem je antihmota, ktorá je presným opakom hmoty. Táto zaujímavá a záhadná antilátka sa raz možno stane zásobou energie Zeme.
Všetko sa začalo náhle rozpínať ako balón. O zlomok sekundy neskôr, keď bolo všetko ešte menšie ako futbalová lopta a teplota dosahovala asi 1028 °C, sa gravitácia zbláznila. Namiesto toho, aby veci priťahovala, ako to robí teraz, vybuchla a roztrhla maličký vesmír, fantastickou rýchlosťou ho prudko rozptýlila do okolia a zväčšila jeho rozmer za menej než sekundu o 1030 násobok. Táto úžasná expanzia sa nazýva inflácia. Táto inflácia vesmíru dala priestor na formovanie hmoty a energie. Trvala od 10-36 sekúnd po Veľkom tresku do času medzi 10-33 a 10-32 sekúnd.
Epocha veľkého zjednotenia prebiehala po Planckovej epoche a predchádzala Inflačnú epochu. Vesmír sa začal ochladzovať a rozpínať a gravitácia sa oddelila od ostaných prírodných síl.
Pred tým nebolo nič, absolútne nič. Planckova epocha je prvé pomenované a opísané obdobie po Veľkom tresku. Vesmír mal veľkosť nepatrného bodu. Môže sa vám preto zdať, že je malicherné zaoberať sa takým nesmierne krátkym okamihom, ale pokiaľ ide o teóriu Veľkého tresku, ide o veľmi dôležitý moment, rozhodovalo sa v ňom totiž o tom, ako bude vesmír vyzerať a či sa stane vhodným miestom pre vznik života, takého ako ho žijeme my dnes. Stačila by totiž malá odchýlka a nič z toho čo poznáme by nemuselo vôbec existovať.