Planckova epocha

Pred tým nebolo nič, absolútna ničota, ktorú si my, ľudia, ani nevieme predstaviť. Malé zrnko superhustej a nepredstaviteľne horúcej hmoty vybuchlo v obrovskom záblesku energie, pri ktorej vznikol dokonca i priestor ako taký. Jeho rozpínanie pokračuje až dodnes. O celom ďalšom vývoji vesmíru sa rozhodlo v prvej sekunde jeho existencie. Toto obdobie, zanedbateľne krátke podľa bežných mierok, bolo priam nabité dôležitými kozmickými udalosťami.Všetky teórie o veľmi rannom vesmíre sú špekulatívne. Žiadne experimenty v urýchľovačoch zatiaľ nedosahujú potrebné energie na to, aby poskytli experimentálny pohľad na správanie hmoty a energie na úrovniach prevažujúcich v tomto období. Navrhnuté scenáre sa radikálne líšia. Planckova epocha je obdobie tradičnej kozmológie Veľkého tresku, počas ktorého boli teploty dostatočne vysoké nato, aby štyri základné sily – elektromagnetizmus, gravitácia, slabá interakcia a silná interakcia – boli zjednotené do jednej základnej sily. Planckova epocha prebieha do 10-43sekundy (vrátane) po Veľkom tresku. Vesmír vtedy dosiahne teplotu 1032 K a má rozmer 10-32 cm. Vznikajú a zanikajú častice a antičastice. Pojmy priestor a čas začínajú mať zmysel. Tradičná kozmológia veľkého tresku predpovedá gravitačnú singularitu (bod anomálneho správania sa fyzikálnej veličiny, kde dochádza k narušeniu časopriestoru; bod alebo miesto, v ktorom neplatia známe fyzikálne zákony) ako predchodcu tohoto obdobia, ale táto teória je založená na všeobecnej relativite a predpokladá sa jej rozpad pôsobením kvantových efektov.