NASA

National Aeronautics and Space Administration (skr.NASA), po slovensky Národný úrad pre letectvo a vesmír, je americká agentúra zaoberajúca sa vesmírnym programom a výskumom v oblasti letectva. Dnes sa jedná o pravdepodobne najznámejšiu organizáciu, ktorá sa venuje štúdiu vesmíru.

NASA vzniklo v období studenej vojny ako reakcia na úspechy sovietov, ktorým sa podarilo do vesmíru úspešne vystreliť prvú umelú družicu Zeme. Dňa 29.7.1958 podpísal prezident Eisenhower „National Aeronautics and Space Act“, zákon, ktorým vyčlenil NASA z pôvodnej NACA (National Advisory Committee for Aeronautics), národného výboru pre letectvo. NASA začala prakticky fungovať 1.10.1958. Prvé výskumy v NASA sa najprv zamerali na lety človeka do vesmíru. Program Mercury, ktorý odštartoval hneď v roku vzniku, mal za úlohu zistiť, či človek dokáže vo vesmíre prežiť a ako ho tam dostať. To sa im podarilo 20.02.1962 keď John Glenn ako prvý Američan v lodi Mercury 6 obletel Zem.

Keď sa potvrdilo, že sa lety s ľudskou posádkou do vesmíru dajú uskutočniť, spustili Američania program Apollo. Tento program bol pôvodne zameraný na ďalšie lety do vesmíru a možné dosiahnutie obežnej dráhy Mesiaca. Neskôr bol jeho cieľ predefinovaný na dopravenie človeka na Mesiac a následne späť na Zem. Tiež sa spustil program Gemini, ktorého úlohou bolo skúmať technológie potrebné pre mesačné misie. Nasledovali roky výskumu, skúšobných letov a prípravy astronautov na let na Mesiac. Po rokoch výskumu, sa 20.7.1969 podarilo americkej posádke Apolla 11 v zložení Neil Arrmstrong, Michael Collins a Edwin Aldrin, úspešne pristáť na povrchu Mesiaca a následne sa vrátiť na Zem. Následne sa po povrchu Mesiaca prechádzalo už len 10 ľudí. Týmto sa splnilo to, čo zadala astronautom J.F.Kennedy.

Následne o americký vesmírny program upadal záujem. To sa prejavilo aj predčasným ukončením programu Apollo, ktorý mal naplánované ešte ďalšie tri lety, no letom Apolla 17 v roku 1972 sa program definitívne ukončil. Jedným z hlavných dôvodov ukončenia programu Apollo bol nedostatok financií z dôvodu vojny vo Vietname. NASA však mala popri programe Apollo a Gemini aj iné programy. Napríklad v roku 1962 odštartoval Mariner 2, prvá bez pilotná sonda ktorá obletela inú planétu, Venušu. Programy Ranger, Surveyor a Lunar Orbiter boli kľúčové prieskumné programy, ktoré preskúmali Mesiac pred pristaním ľudí. Sondy Viking na Marse, Pioneer a Voyager na vonkajších planétach sústavy. Teda záujem o vesmírny výskum ochabol, no niektoré projekty stále pokračovali.

Američania sa tiež pokúšali uskutočniť svoj veľký nápad o vesmírnej stanici, ktorý sa im podaril uskutočniť v roku 1973 keď vypustili do kozmu svoju prvú družicovú stanicu Skylab. Následne sa v ňom vystriedali tri posádky, no už v roku 1975 ju opustili. V tento rok sa tiež začala nová éra, kedy sa skočilo súperenie sovietov s Američanmi o vesmír a začala sa spolupráca týchto dvoch veľmocí, ktorú uskutočnilo spojenie lodí Sojuz 19. a Apollo. Touto spoluprácou získavali obe krajiny informácie o vesmíre spoločne. Následne prišli Američania s myšlienkou postaviť stroj, ktorý by bol použiteľný viac ako jedenkrát, keďže do teraz sa raketa cestou do kozmu postupne rozpadala a na Zem pristal len palubný modul. Podarilo sa im skonštruovať raketoplán, vesmírnu loď, ktorá štartuje ako raketa no môže pristať ako lietadlo. Spočiatku si mysleli, že postaviť pár raketoplánov bude lacnejšie ako neustále stavať nové rakety, no ukázalo sa, že raketoplány sú oveľa drahšie ako pôvodne počítali. Následne sa k tomu pridala tragédia raketoplánu Challenger, ktorý 28.1.1986 73 sekúnd po štarte explodoval.

To spôsobilo pozastavenie vesmírnych projektov s raketoplánmi no následne po úprave raketoplánov sa stali neoddeliteľnou súčasťou vesmírnych misii. Do vesmíru začali vynášať družice, teleskopy a pod. Raketoplány sa tiež využívali na doplňovanie vesmírnej stanice Mir, ktorá sa stala vtedy jedinou medzinárodnou stanicou. Od roku 1998 začali Američania s výstavbou medzinárodnej stanice ISS v dôsledku zhoršujúceho sa stavu na stanici Mir. Dňa 1.2.2003 sa stala ďalšia katastrofa v histórii NASA. Raketoplán Columbia ktorý sa vracal zo svojej šestnásť dňovej misie na stanici ISS na pri pristávaní rozpadol z dôvodu poškodenej izolácia na krídle. NASA musel znovu zastaviť lety do kozmu aby vylepšila izoláciu na raketoplánoch. Následne sa raketoplány pustili novu do akcie v roku 2005.

Dnes má NASA rozpracované viaceré projekty. Má robotov na Marse, skúma ďaleké galaxie, vylepšuje vesmírnu stanicu ISS, dokonca majú v pláne znovu pristáť na mesiaci a začať tam budovať medziplanetárnu stanicu, z ktorej sa budú uskutočňovať ďalšie vesmírne lety. NASA má tiež v pláne nahradiť do roku 2015 raketoplány novým typom plavidla, Orionom. Táto vesmírna loď má byť schopná medziplanetárnych letov.