Galaxie

Galaxia predstavuje obrovský zhluk hviezd, hmlovín, medzihviezdnej a tmavej hmoty. Pomenovanie galaxia pochádza z gréckeho názvu našej Galaxie - Mliečnej cesty, ktoré znie Kyklos galaktikos, pričom gala znamená v preklade z gréčtiny mlieko. Mliečna cesta býva tiež pomenúvaná ako Galaxia, avšak musíme dbať na to, že v takomto prípade sa používa veľké „G“ na začiatku slova. Galaxiou s malým začiatočným písmenom je myslená akákoľvek iná galaxia.

Takmer všetky hviezdy sa spravidla nachádzajú v skupinách nazývaných galaxie. Hviezdy v galaxiách sú udržiavané po kope pôsobením gravitačných síl. To znamená, že keď sa vesmír rozpína, rozpína sa najmä priestor medzi galaxiami. Jednotlivé zložky tvoriace galaxiu obiehajú stred, ktorí majú všetky spoločný. Aj hviezdy v galaxiách teda menia svoju polohu, čo však my na Zemi môžeme pozorovať len po stovkách až tisíckach rokov.

Vedci odhadujú, že vo vesmíre by sme našli viac ako 100 miliárd galaxií, z ktorých priemerne každá obsahuje 100 miliárd hviezd. Najmenšie galaxie mávajú okolo 100 000 hviezd, no najväčšie až 3 bilióny. Galaxia predstavuje základný zhluk hviezd. Viacero galaxií spolu tvorí väčšie celky, a to najskôr miestnu skupinu galaxií. Tá môže patriť do skupiny, ktorej hovoríme kopa a kopa môže byť časťou ešte väčšej skupiny, ktorej hovoríme superkopa. Rôzne zaujímavé skupiny hviezd môžeme pozorovať aj v samotných galaxiách. Tieto skupiny nazývame hviezdokopy. Nájdeme ich aj v našej Galaxii. Vznikajú vtedy, keď sú plynné oblaky, z ktorých vznikajú hviezdy, veľmi hmotné. Vtedy sa môže stať, že nevznikne len jedna hviezda, ale naraz celé rodiny. Najznámejšia hviezdokopa sú Plejády v súhvezdí Býka.

História

Galileo Galilei v roku 1610 pomocou ďalekohľadu zistil, že svetlý pás nočnej oblohy, ktorý je dnes známy ako Mliečna cesta pozostával z obrovského počtu matných hviezd. O viac ako 150 rokov neskôr, v roku 1755, Immanuel Kant domnieval, že galaxia by mohla byť rotujúce teleso zahŕňajúce obrovský počet hviezd, ktoré držia pokope prostredníctvom gravitačných síl. Predstavil si ich podobne ako Slnečná sústavu, avšak oveľa väčšieho rozsahu. Už Kant sa domnieval, že niektoré z hmlovín, ktoré pozoroval na nočnej oblohe, by mohli tvoriť samostatné galaxie.

Až do začiatku 20. storočia sa existencia galaxií vo všeobecnosti nepredpokladala. Bolo to spôsobené domnienkou, že vesmír je tvorený len Mliečnou cestou. V 20. rokoch 20. storočia americký astronóm Edwin Hubble zistil, že hmlisté fľaky na oblohe nazývané hmloviny sa nemôžu nachádzať v Mliečnej ceste, pretože sú príliš vzdialené. Hubble pozoroval mnoho galaxií, ktorých vzdialenosť sa mu podarilo zmerať, čím potvrdil ich existenciu.

Klasifikácia galaxií

Prvú klasifikáciu galaxií vôbec zaviedol v roku 1925 Edwin Hubble. Na základe početných pozorovaní zistil, že nie všetky galaxie vyzerajú rovnako. Na základe vzhľadu rozdelil galaxie na špirálovité, špirálovité s priečkou, eliptické, šošovkovité a nepravidelné. Táto klasifikácia je známa pod názvom Hubblova schéma a takmer identicky sa používa dodnes.

Eliptické galaxie

Eliptické galaxie sú označované E. Majú tvar elipsoidu, ich priemet na oblohu je elipsa alebo kruh. Obsahujú málo prachu a plynu, z ktorých by mohli vznikať nové hviezdy. Nemajú žiadne alebo len bezvýznamné množstvo medzihviezdnej hmoty, žiadne mladé hviezdy, žiadne otvorené hviezdokopy. Vyskytujú sa v nich najmä staré červené hviezdy, preto eliptické galaxie preto vyzerajú červenšie ako špirálové, v ktorých sa nové hviezdy rodia stále. Hviezdy v takejto galaxii sa často nachádzajú veľmi blízko pri sebe, preto sa môže zdať, že v strede galaxie je len jedna obrovská hviezda. Po počiatočnej explózii skončil proces tvorenia hviezd a preto sa žiadna významná evolúcia týchto galaxií nepredpokladá.

Špirálovité galaxie

Špirálovité galaxie patria medzi najkrajšie. Majú ramená v tvare špirály, ktoré vychádzajú zhruba logaritmicky zo stredu, jadra galaxie. Nové hviezdy vznikajú práve v týchto ramenách. Špirála môže byť rôzna. Galaxia môže mať napríklad veľké jadro a ramená tesne navinuté na jadro, alebo môže byť jadro menšie a ramená viac otvorené. Hviezdy v takýchto galaxiách sa pohybujú po mierne eliptických obežných dráhach, ktoré sa plynule odlišujú v sklone so vzrastajúcou vzdialenosťou od stredu galaxie. Tieto eliptické obežné dráhy vytvárajú efekt špirál.

Špirálovité galaxie s priečkou

Špirálovitá galaxia s priečkou je špirálovitá galaxia, ktorej jedno alebo viacero ramien vychádzajú nie priamo z jadra galaxie, ale až z koncov priečky. V strede galaktickej priečky sa nachádza jadro galaxie. Priečka je pritom približne obdĺžnikovité pásmo jasných hviezd. Takouto galaxiou je aj naša Galaxia Mliečna cesta.

Šošovkovité galaxie

Šošovkovité galaxie sú akýmsi prechodom medzi eliptickými a špirálovými galaxiami, čo sa týka tvaru. Mávajú tvar šošovky s vypuklým jadrom, ale ich disk je tenší. Šošovkovité galaxie už využili alebo stratili väčšinu zo svojej medzihviezdnej hmoty, preto majú veľmi malý počet novovznikajúcich hviezd. Väčšinou ich tvoria staré hviezdy. V niektorých prípadoch je ich ťažké rozoznať od eliptických galaxií.

Nepravidelné galaxie

Nepravidelná galaxia je galaxia, ktorá sa z hľadiska tvaru nedajú zaradiť do žiadneho iného typu galaxií v Hubblovej schéme. Ako hovorí názov je nepravidelný, chaotický. Chýba im jadra a nemajú ani ramená. Vznikli gravitačným zdeformovaním špirálovitých alebo eliptických galaxií. Zvyčajne obsahujú veľké množstvo plynu a prachu.

Galaxia s veľkým „G“ – Mliečna cesta

Galaxia, v ktorej sa nachádza aj naša Slnečná sústava, sa volá Mliečna cesta. Je to rozsiahla galaxia, ktorú môžeme zaradiť k špirálovitému typu galaxií s priečkou a je súčasťou miestnej skupiny galaxií. Jednoznačne ju môžeme zaradiť medzi tie väčšie; jej priemer je až 100 000 svetelných rokov, pričom jej hrúbka dosahuje 1 000 svetelných rokov. Jej hmotnosť by sa dala prirovnať k hmotnosti, akú by malo asi bilión Sĺnk.

Svoje pomenovanie dostala Mliečna cesta podľa jemného pásu svetla, ktorý je vidieť na nočnej oblohe a ktorý pripomína rozliate mlieko. Podľa antických Grékov predstavovala Mliečna cesta rozliate materské mlieko bohyne Héry, manželky Dia, ktorým dojčila malého Herakla (u Rimanov bol známy ako Herkules). Herakles bol synom Hérinho manžela Dia a pozemskej kráľovnej Alkmeny. Po narodení ho Zeus priložil na hruď spiacej Hére, aby mohol piť jej božské mlieko a mohol sa stať nesmrteľným. Keď sa však Héra zobudila a videla, že kŕmi nemanželské dieťa svojho muža, v zlosti ho odstrčila a mlieko sa jej rozstreklo po nočnej oblohe.

Všetky hviezdy, ktoré je oko schopné rozlíšiť na nočnej oblohe, sú súčasťou Galaxie Mliečna cesta. Nájdeme v nej 200 – 400 miliárd hviezd. Príležitostne môžeme pozorovať aj supernovy z blízkych galaxií ako SN 1987 a vo Veľkom Magellanovom mračne. Galaxia sa na oblohe javí ako matné zoskupenie svetiel klenúce sa okolo celej nebeskej sféry. Toto svetlo pochádza z hviezd a iného materiálu nachádzajúceho sa vo vnútri galaktickej roviny.