Atómové jadrá

Je to vnútorne kladne nabitá časť atómu. Atómové jadro tvorí 99,9% hmotnosti atómu a je veľké približne 10-15 m čo je približne 100 000 krát menej než priemer celého atómu.

História

Jadro bolo objavené v roku 1911 Ernestom Rutherfordom, ktorý realizoval takýto pokus: Tenko vylisovanú zlatú fóliu ostreľoval alfa časticami a na druhej zachytával prejdené častice. Týmto pokusom zistil že iba pár častíc prešlo cez fóliu v priamom smere, niektoré sa vychýlili a niektoré sa dokonca vrátili. To, že sa niektoré vrátili Rutherford vysvetlil tým, že atómy zlata musia obsahovať kladnú časť ktorá je schopná kladne nabité alfa častice vrátiť naspäť.

Vlastnosti

Všetko okolo nás je tvorené z látok, tie sú tvorené z molekúl a tie sú tvorené atómami. Atóm je zas zložený z atómového obalu a atómového jadra. Jadro je ďalej tvorené nukleónami a tie sú tvorené neutrónmi a kladne nabitými protónmi. No a aj tie sú tvorené z kvarkov a gluónov. Nukleóny vo vnútri jadra sú navzájom k sebe pútané silami, ktoré vznikajú medzi kvarkami a gluónmi. Táto sila sa nazýva silná interakcia.

Tvar jadra

Väčšinou sa jadro považuje za guľu. V skutočnosti sa však tvar jadra od ideálnej gule mierne odlišuje. Jadro tak nemusí mať len tvar gule ale napríklad aj elipsy.

Vznik jadra

Aby došlo k vzniku jadra, silná interakcia, ktorá spôsobuje vzájomné priťahovanie nukleónov, musí vykonať určitú prácu. K vykonaniu tejto práce sa spotrebuje určitá časť celkovej energie sústavy nukleónov. Podľa Einsteinovho vzťahu je však celková energia sústavy nukleónov priamo úmerná ich celkovej hmotnosti.