Kvazary a pulzary

Kvazary sú vzdialené vysokoenergetické aktívne galaktické jadrá. Kvazary patria medzi najžiarivejšie, najsilnejšie a najenergetickejšie objekty v známom vesmíre. Prvé z nich boli identifikované ako zdroje elektromagnetickej energie s vysokým červeným posunom, ktoré sa javili ako body podobné hviezdam skôr ako zdroje podobné galaxiám. Spektrum všetkých pozorovaných kvazarov má červený posun od 0.056 po 7.085.

Prvé kvazary (3C 48 a 3C 273) objavil začiatkom 60-tych rokov minulého storočia Allan Sandegae. Až do 80-tych rokov minulého storočia bola povaha týchto objektov kontroverzná. Súčasné vysvetlenie hovorí, že kvazar je kompaktná oblasť v strede masívnej galaxie obklopujúcej supermasívnu čiernu dieru. Jej veľkosť je 10-10 000 násobok Schwarzschildovho polomeru čiernej diery. Kvazary vyžarujú veľké množstvo energie (až do 1000 krát viac ako Mliečna dráha) od röntgenovej časti spektra až po infračervenú s maximom v UV a optickej časti. Niektoré kvazary vyžarujú tiež energiu v rádiovej a gama časti spektra. Na prvých záberoch vyzerali kvazary ako samostatné svetelné body, ale pomocou infračervených teleskopov a Hubblovho vesmírneho teleskopu boli neskôr okolo kvazarov identifikované galaxie, ktoré sú väčšinou príliš tmavé na to, aby boli viditeľné v žiare kvazarov bez použitia špeciálnych technológií. Kvazary sa môžu zapáliť alebo opätovne vzplanúť z normálnych galaxií, v prípade zrážky galaxií, alebo ak centrálna čierna diera získa nový zdroj hmoty. Predpokladá sa, že kvazar vznikne pri kolízii našej galaxie s galaxiou Andromeda približne za 3-5 miliárd rokov. Pretože kvazary sú extrémne vzdialené, jasné a zdanlivo malé, predstavujú užitočné referenčné body na určovanie vzdialeností.

Pulzary sú vysoko magnetizované rotujúce neutrónové hviezdy, ktoré môžeme pozorovať ako zdroje elektromagnetického žiarenia, ktorého intenzita sa mení s pravidelnou periódou, za čo môže rotácia hviezdy. Neutrónová hviezda sa totiž točí tak rýchlo, že žiarenie emitované hviezdou je odstredivou silou tvarované do kužeľov v oblasti rovníka. Toto žiarenie pravidelne, ako maják, zasahuje určité časti vesmíru. Z tohto dôvodu nie je možné pozorovať všetky existujúce pulzary, aj keby sa nachádzali pomerne blízko, ale len tie, ktorých kužele nás pri otáčaní zasahujú.

Prvý pulzar pozorovali 28. Novembra 1967 Jocelyn Bell Burnell a Antony Hewish. Za túto prácu dostal Hewish v roku 1974 Nobelovu cenu. Dnes rozoznávame tri triedy pulzarov odlišujúcich sa zdrojom energie, ktorý dodáva energiu ich žiareniu: · Pulzary ktoré poháňa rotácia. Energiu žiareniu dodáva strata rotačnej energie hviezdy. · Röntgenové pulzary, pri ktorých je zdrojom energie gravitačná potenciálna energia nahromadenej hmoty · Magnetary, pre ktoré je zdrojom energie rozpad extrémne silného magnetického poľa.

Napriek tomu, že všetky tri triedy tvoria neutrónové hviezdy, ich správanie a základná fyzika sa líšia. Pravidelnosť pulzovania niektorých milisekundových pulzarov je presnejšia ako atómové hodiny.